Záhada po 13 rokoch

Pred 13 rokmi som zažil niečo, čoho racionálne vysvetlenie dodnes neviem nájsť. Ak sa nájde niekto, kto k tomuto podá uspokojivé vysvetlenie, zložím mu hlbokú poklonu.

Najskôr niečo málo o mne. Mám 23 rokov, študujem na vysokej škole, nie som veriaci, ezoterike ani iným podobným veciam sa nevenujem. Od malička žijem len s mamou v jednoizbovom byte (zlá finančná situácia), obaja spávame v obývačke, ja na svojej posteli, mama na rozkladacom gauči.

V čase (aspoň pre mňa) nevysvetliteľnej udalosti sa písalo leto 2013, presný dátum neviem, mal som vtedy 11 rokov. Posteľ, na ktorej spávam, mám umiestnenú na kraji obývačky tesne pod oknom. Keď si na ňu ľahnem, chodidlami dosiahnem asi po koniec postele. Medzi dolným okrajom postele a priľahlou stenou je úzky priestor, asi 20 cm, v ktorom nie je nič. Pre lepšie pochopenie situácie prikladám v prílohe plánik, snáď to bude zrozumiteľnejšie.

V tom čase sme mali doma nafukovaciu fitloptu, na ktorej som sa ako malý chlapec rád hrával (dnes už ju nemáme). Fitlopta bývala cez deň umiestnená práve v tom 20 cm "medzipriestore" medzi mojou posteľou a stenou tak, že tam bola akoby položená (neležala na zemi, ale bola sčasti opretá o posteľ a sčasti o stenu, keď som ležal na posteli, vedel som ju nahmatať chodidlom). Tam bývala cez deň. Na noc sme ju vždy umiestnili inde (ale neprekladal som ju ja, ale mama). Nafukovacia fitlopta mohla mať asi 25 cm v priemere, na dotyk bola samozrejme mäkká (obvykle nebola príliš nafúknutá).

V niektorý letný večer roku 2013 som si ľahol do postele, mama na gauč a išlo sa spať. Na posteli som si ľahol na bok a prikryl som sa perinou. V tom čase som ešte nemal fóbiu vyťahovať chodidlá von spod periny, no myslím, že toto bol práve posledný večer, kedy som ich ešte vystrčil, od tejto udalosti sa aj v najväčších horúčavách vždy na noc celý "pozakrývam" tak, že mi netrčí von vôbec nič.

Asi 5 sekúnd po tom, čom si ľahol do postele, som na spodku postele chodidlom nahmatal asi 25 cm mäkký guľový predmet. Obidvoma chodidlami som po ňom prechádzal a jasne som cítil jeho guľový tvar. Z boku som sa prevalil na chrbát, hmatkal som chodidlami ďalej, som si na 100 % istý, že som bdel (ako píšem, bolo to pár sekúnd po tom, čom si ľahol). Moja prvá myšlienka bola automatická - mama zabudla na noc odložiť fitloptu. Zakričal som na ňu niečo v zmysle "veď je tu stále tá fitlopta". Mama už zaspávala, poriadne nerozumela, niečo zašomrala. Povedal som jej, nech ide zažať (aby sme fitloptu mohli preniesť). Mama vstala a išla smerom k vypínaču. Ja som v tom momente ešte stále neidentifikoval nič netypické či podozrivé, na posteli som sa posadil - a teda som logicky pokrčil a stiahol nohy smerom k sebe, preč od guľového predmetu. Posunul som sa na posteli smerom dole a v tme som sa rukami snažil "fitloptu" nahmatať. Márne.

Mama zažala svetlo a ja som sa díval do prázdneho 20 cm medzipriestoru medzi posteľou a stenou, v ktorom nebolo absolútne nič. Fitlopta bola tam, kde zvykne bývať počas noci.

Som racionálny človek a myslím, že som bol aj vtedy, nehľadám zbytočne záhady tam, kde nie sú, ale ako vysvetlíte toto?

O niekoľko týždňov neskôr som v posteli raňajkoval (to bol už deň, ráno). Chodidlami som na konci postele nahmatal mäkkú 25 cm guľu a bol to úplne rovnaký pocit ako toho letného večera. Chodidlami som danú guľu pevne držal a zakričal som na mamu, aby sa prišla pozrieť. Tak sa prišla - a fitlopta tam bola tentoraz skutočne. Takže nová záhada sa nekonala - akurát, že ten hmatový pocit bol absolútne, absolútne rovnaký ako onoho letného večera. Až na to, že onoho letného večera žiadna fitlopta pri posteli nebola...

Uplynulo už 13 rokov, doma sa s mamou o tejto veci nezvykneme príliš rozprávať, keďže vysvetlenie jednoducho nemáme a ani to príliš nie je potrebné riešiť, lebo sa to už nikdy potom neopakovalo (ani nijaký iný nevysvetliteľný jav).


Možné vysvetlenia? Zopár sa ich nájde, ale každé kríva minimálne na jednu nohu.

Teoreticky asi najpravdepodobnejšou možnosťou by mohlo byť, že som už vtedy spal (formou akéhosi mikrospánku) a "guľa" pri nohách mohla byť hmatovým prejavom spánkovej paralýzy. Mohlo to takto byť? Teoreticky azda áno, prakticky v takúto možnosť priveľmi neverím. Ako som písal - najskôr som chodidlami nahmatal predmet pri nohách, následne som sa (absolútne bez problémov, nemal som znehybnené končatiny) prevalil na chrbát (a stále som predmet pri nohách hmatkal) a zakričal som na mamu. Mama niečo zašomrala, vstala z postele, a ja som guľu stále hmatkal. Nesníval som, bol som bdelý, hýbal som končatinami, vnímal som okolie, komunikoval som s mamou, rozumel som, čo mi hovorí. Ležal som najskôr na boku a guľu pri nohách som nahmatal, potom som sa prevalil na chrbát a guľu som stále hmatkal.

Okrem fitlopty (ktorá tam nebola) som mohol nahmatať jedine stenu. Tú ale ani teraz štandardne neviem z daného miesta nahmatať (nemám také dlhé nohy) a predovšetkým, stena je drsná a drapľavá. Ja som nahmatal mäkký, guľový predmet poddajného tvaru. Jasne som chodidlami cítil guľový tvar.

Nijaké iné paranormálne javy sme v byte nikdy nemali, je to normálny panelákový byt, v čase, kedy sme sa sem prisťahovali, to bola novostavba, nikto tu nezomrel.

Ja som ani po 13 rokoch na nijaké rozumné riešenie tejto záhady neprišiel. Možno niekto bude úspešnejší.